Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Kostol

Reformovaný kostol

     Nás kresťanov, cirkevných hodnostárov, ale aj každého obyvateľa našej obce napĺňa radosťou skutočnosť, že náš kostol a „Chrám Boží“ dostal v roku 2007 nový šat. Je to povznášajúce, ak nám pocestný pri náhodnom stretnutí spomenie, aký úžasný pohľad sa mu naskytol na náš žiariaci kostol pri vstupe do Blžskej doliny. Nie len veriaci spoluobčania s uznaním prikyvujú, pretože tento pohľad pôsobí na nich ukľudňujúco. V mysliach starších sa vynárajú spomienky z minulosti, keď ešte kostol a škola tvorili akýsi spojitý celok a veriaci sa vydávali na bohoslužbu prekonávajúc 116 schodov vedúcich z dvora základnej školy na faru a odtiaľ alejou obopnutým chodníkom ďalej ku kostolíku. Bohužiaľ tento prirodzený celok hlboko narušilo katastrofálne sucho v roku 1947, keď vyschlo aj ihličnaté stromoradie kráľovnej Alžbety, pripomínajúc nám ako „memento“ časy bezprávia, násilného odvlečenia do ruských pracovných táborov, či zoštátnenie reformovanej školy. Všetky stavby na tomto vŕšku, miestnymi nazývanom Kostolný vrch (Templomhegy) slúžili vyznávačom viery od kráľovského nariadenia Sv. Štefana (Istvána), podľa ktorého mala slúžiť svätyňa desiatim okolitým obciam: Terajšiemu Veľkému Blhu, Uzovskej Panici, Dražiciam, Padarovciam, Teplému Vrchu ako aj počas tureckých vpádov zničeným obciam Jákóháza, Peszétfalva, Szerőc, Nádorispánfalva a Tráj. So zvyšovaním počtu obyvateľstva došlo k viacerým rozšíreniam a prestavbám kostola. Najväčší zásah urobili prívrženci husitského hnutia kališníci, prispôsobiac stavbu potrebám svojej viery. O našej farnosti sa našli záznami z doby vlády kráľa Maťeja, z roku 1468, podľa ktorých sa kostol staval postupne od zadného traktu smerom dopredu. Od druhej polovice 14. storočia v období reformácie väčšina obyvateľov prestúpila na novú reformovanú vieru prípadne sa stali evanielikmi. Dve vierovyznania, a jeden kostol sa stali objektom sváru, ktorý skončil až rozhodnutím palatína, ktorým sa kostol pozdĺžne rozdelil, pričom južná časť spolu s vežou pripadla kalvinistom. Niekoľko rokov nažívali dve vierovyznania v pokoji, ale ďalšie svári musel opäť urovnať palatín, ktorí ale potvrdil doterajšie rozdelenie s dodatkom, podľa ktorého mohla každá strana svoju časť kedykoľvek zbúrať. Zároveň pridelil školu reformovanej cirkvi s podmienkou, že evanjelikom postavia spoločne novú školu. Kalvinizmus priťahoval postupom času čoraz viac ľudí, až nakoniec obyvatelia celého Nižného Blhu prestúpili k reformovanej cirkvi. V roku 1606 mala obec už kalvínskeho kazateľa ktorým bol Ján Telkibányai, a v tomto období patrili pod neho obce Uzovská Panica, Dražice, Padarovce, Teplý Vrch a Bakta. Z hľadiska ďalšieho vývoja kostola mal veľký význam rok 1699, a pôsobenie duchovného obce Gergelya Szikszaiho. Počas jeho úradovania bola založená zbierka na výstavbu nového kostola, ktorá nakoniec po rokoch priniesla očakávaný úspech a veriaci mohli konečne v roku 1740 zasadnúť do lavíc nového kostola, kam môžeme zasadnúť dnes po jeho rekonštrukcii aj my, ich potomkovia.


     V19. storočí bola údržba kostola pravidelná, a podľa miestnych historikov navštevovalo bohoslužby veľa ľudí a počas veľkých osláv pojal kostol aj 1000 veriacich. Dôležité je zmieniť sa aj o tom, že kostol je postavený z opracovaných kamenných blokov, ktoré boli vytesané v miestnom kameňolome. Jeho drevené časti a nábytok sú prevažne pôvodné. Kazateľnica je dielom miestneho stolárskeho majstra Jána Nagya. V dôsledku míňajúcich sa peňazí jeho práca ostala bez honoráru. Nedostatok financií spôsobilo aj to, že veža kostola bola dokončená len v roku 1780. Za zmienku stojí aj rok 1899, kedy bol založený pod vedením kalvínskeho školníka Štefana Koósa prvý 45 členný cirkevný zbor. Tento slúžil veriacim až do roku 2001. Jeho nasledovníkom je od roku 2002 s úspechom pôsobiaci ženský spevácky zbor. Krvavé a nepokojné roky začiatku 20. storočia, a následky Trianonskej zmluvy znemožňovali pravidelnú údržbu, až v rokoch 1951 a 1952 došlo k väčšej rekonštrukcii. V tomto čase mal kostol dvoch kostolníkov, Štefana Istvána a Jána Majorosa. Medzi dvoma svetovými vojnami odviedli významnú prácu duchovný Vv. Ján Lehotai, ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne a Vv. Štefan Samu. V ťažkých rokoch 1940 - 1945 slúžil našim veriacim duchovný Vv. František Kulcsár. Ďalej tu pôsobili na miestnej fare bývajúci duchovný Vv. Jozef Burszky a z Uzovskej Panici dochádzajúci Vv. Samuel Molnár. Od roku 1955 slúžil veriacim 22 rokov duchovný Vv. Lajos Adam, a ďalších 24 rokov Vv. Vojtech Doboš, Vv. Koloman Szőcs, Vv. Štefan Miklós a Vv. Štefan Boros. Od roku 2001 mala obec stálych farárov, duchovný manželský pár Vv. Erika a Gabrielu Blanárovcov a súčasných Vv. Attilu a Ilonu Sasákovcov.

 

 

Počas uplynulých 25 rokov sa na miestnom kostole a fare previedli nasledujúce práce:

1984 previedla sa elektrifikácia kostolného zvonu. 7 tis. korunami prispela pani Miháliková, vdova po nebohom Pavlovi Mihalikovi. 
1994 oprava strechy kostola. Nová plechová strecha kostola stála 102 tis. korún. Na opravu prispel Obecný úrad so starostom Mgr. Pavlom Jačmeníkom, 50 tis. korún.
1999 náter strechy kostola stál 64 tis. korún.
2001 vnútorné nátery v hodnote 59 500 korún.
2002  rekonštrukcia fary v hodnote 740 tis. korún. Prispievatelia: Sinoda kresťanskej reformovanej cirkvi 80 tis. korún, Rákócziho spolok s Dr. Juditou Tamásovou 300 tis. korún.
2007 celková rekonštrukcia kostola za 925 tis. korún. Prispievatelia: Vláda Slovenskej republiky na čele s predsedom Pavlom Csákym 200 tis. korún, Obecný úrad v roku 2006 so starostkou Mgr Dankou Cochovou a v roku 2007 so starostom Tiborom Csúrom po 50 tis. korún. 20 tis. korún sme vyhrali v konkurze, 100 tis. korún nám požičala Sinoda kresťanskej reformovanej cirkvi a 95 tisíc prevádzkovateľ rekonštrukcie. Túto čiastku musíme splatiť v priebehu budúceho roka.

     Celkove sme investovali 1 897 500 korún, z toho 750 tis. od sponzorov, 952 500 korunami prispeli obyvatelia obce a osoby pochádzajúce z našej obce, z pomedzi ktorých najväčšou sumou prispeli Vojtech Poznán, Ján Gredula a Jones Gay.


 

Regionálna rozvojová agentúra

dnes je: 26.6.2019

meniny má: Adriána

webygroup
Magyar verzió
ÚvodÚvodná stránka